Nitrianske Rudno #1

Autor: Alexandra Halajová | 17.7.2020 o 9:55 | Karma článku: 3,39 | Prečítané:  362x

3 dňová dovolenka na Nitrianskom Rudne, kde sme neboli už cez 10 rokov sa stala akčnejšou, než sme predpokladali. Už v prvý deň sme si prešli tromi zastávkami a veľmi rýchlo sa nám pomenili plány na ďalšie dni.

 

Bolo mi povedané, že po viac ako desiatich rokoch sa Nitrianske Rudno a jeho camp zmenili, vylepšili, a keď sme došli, kukám okolo, ale žiadne zmeny nevidím. Pokiaľ nepočítam asi desať farebných lehátok pod tromi slamennými slnečníkmi. Zostali betónové panely vedúce do vody, pár kolotočov na kraji jazera, pás budov, kde je reštaurácia, krčma, hry a záchody a som si istá, že medzi panelmi stále žijú hady rovnako ako labute na druhom brehu jazera.

Ešte nikdy sme nemali toľko priestoru pre postavenie stanu. A čím viac priestoru, tým ťažšie rozhodovanie. Buď postaviť stan pri vode, čo môže byť pekné, ale ďaleko od WC alebo bližšie k toaleta a kuchynke, ale medzi ľuďmi, kedy sa človek až v noci dozvie, kto chrápe. Potom je tu skupinka, ktorá vyzerá, že sa večer nebude krotiť a na druhej strane celý breh zabrali rybári, u ktorých si môžeme byť istí, že budú potichu. A hlavne pozor na deti.​

Nitrianske Rudno (Alexandra)
Nitrianske Rudno camp (Alexandra)

Ale aby sme nezostali len v campe, mali sme na pláne tri zastávky, čo dnes prejsť. Z toho jedna sa preložila na zajtra. Vyhliadku v Bojniciach sme nechali na deň, kedy sa zároveň pôjde do ZOO.

To som ešte netušila, že cestou nás čakajú serpentíny, kde je veľká pravdepodobnosť vyprázdnenia vnútorností.​

serpentíny (A)

1.zastávka bola Rajecká Lesná a slovenský betlehem. Drevený pohyblivý betlehem v pútnickom meste. Od betlehemu to podľa môjho názoru malo ďaleko. Bolo to viac než len betlehem. Toto drevené predstavenie nám ukázalo množstvo tradičných remesiel. Kováči "podkúvali" koňa, vinári zbierali, prešovali hrozno a nakoniec degustovali víno, kosili trávu, baníci narážali čakanmi do kameňa, muzikanti hrali, ženy priadli a prali látku, muži pílili drevo a bača cez deň dával pozor na ovečky a v noci dával pozor na vlkov a medvede okolo koliby. Okrem tradičných vecí sa v dreve objavili aj moderné miesta ako barlolamač z Pezinku alebo ufo nad Dunajom v Bratislave. A nad týmto všetkým od jedného kraja po druhý boli zoradené kostoly, zámky a hrady z rôznych kútov Slovenska. Aj zrúcaniny.​​

Rajecká Lesná a živý betlehem (A)
Rajecká Lesná a živý betlehem (A)
Rajecká Lesná a živý betlehem (A)

2.zastávkou boli Rajecké Teplice. Je to mesto známe pre svoje kúpele. Sama som netušila, čo tam robíme, ale v okolí stálo dosť budov a parkov, aby som mala čo fotiť. Ako napríklad jeden súkromný parčík s reštauráciou na miniostrovčeku. Okolo boli asi dve fontány, jedna obrovská skala, z ktorej tiekla voda ako z vodopádu a okolo celého jazera viedla prechádzková trasa s niekoľkými miestami na výhľad. Lavičky boli každých pár metrov a pri jednom malom moste bolo ešte jedno močarisko. Akoby tam tej vody nebolo dosť. Dokonca aj koše mali na sebe obrysy ryby, raka a labute, ktorú sa dalo spolu s kačkami vidieť aj na jazere. Tu sa niekto naozaj vyhral s prostredím a chcel, aby si ľudia odtiaľ odniesli len príjemné zážitky. V reštaurácií na ostrovčeku sme neboli, ale už z brehu bolo vidieť, že aj budova samotná je prispôsobená len pre tie najlepšie účely. Stromy s bielymi kvetmi hneď za mostom, strecha špeciálne vytvarovaná a škridle vyzerajúce ako šupiny ryby... Kvôli tomu všetkému som sa bála pomyslieť na tie ceny vo vnútri. Len sme sa tade prešli a išli obzerať iné budovy.​

Rajecké Teplice (A)
Rajecké Teplice (A)

Neďaleko stál ten najluxusnejší hotel v meste. Niesol grécke meno a teda aj vizuál, dekorácie a architektúru. Ani som nemusela vidieť dovnútra, aby mi došlo, že tie zlaté závesy v priestoroch reštaurácie tam nie sú len pre clonenie slnka. Takéto hoteli na sebe dávajú znať, že nie sú pre každého. Starogrécke fontány pred parkoviskom a kvety okolo nej, most vedúci ponad cestu do inej časti hotela a klasické grécke stĺpy aj so skoro nahými sochami žien... Bežný Slovák sa dovnútra nedostane. Nie ako hosť.​

Aj do vstupnej haly som sa bála vstúpiť, a to som si ju chcela len pozrieť. Hneď mi to pripomenulo jeden hotel v Taliansku, kde sme boli len kvôli súťaži väčšieho charakteru. Obrovské voľné priestory, veľké dobové sochy vojakov (ktorý mi pripadali skôr rímsky, než grécky) pre umocnenie atmosféry, charakteristické grécke architektonické rysy natreté ešte zlatou farbou pre umocnenie luxusného vzhľadu a pítko uprostred haly, kde si hostia mohli do špeciálneho kúpeľného hrnčeka nabrať akúsi "živú vodu". O niečo ďalej za výťahmi sme našli okrúhle kupolovité sedenie. Tá vitráž na skle bola asi jediná vec, ktorá tam dobovo nepatrila, no nebola len na kupole. Videla som ju aj na iných oknách už zvonku.​

Záhrada bola ešte rozostavaná, ale skoro dokončená. Uprostred stále fontána so štyrmi ženami s tógou držiace vázu, z ktorej zatiaľ netiekla žiadna voda. Okolo nechýbali kvety a ku kraju boli postavené jednoduché stavby, ktorým ešte stále uniká zmysel. Rozhodli sa použiť aj iný mramor ako biely spolu s bežnými hlavicami na stĺpoch s rastlinným ornamentom. Pre Grékov a Egypťanov boli typické.

Okrem luxusu najväčšieho z hotelov tu boli aj o čosi menšie budovy, no nemenej pekné. Maľby na stenách vedľajšieho hotela sa postarali o zaujímavosť tejto ubytovne. Pestré farby sa motali po stenách hotela a vytvárali surrealistické obrazce. Ladili aj so zábradlím po stranách budovy. Z jednej strany konáre stromu, na ktorých sedeli vtáky spájajúce sa s prstami muža a na druhej strane jelenie parohy. Stromy, zvieratá a hudba boli najčastejšími motívmi na stenách. Hneď pod hotelom bola reštaurácia plná ľudí a o pár metrov drevené pódium, ktoré vyzerali, že je pripravené na živú hudbu.​

A pridám ešte budovy, ktorá mi prišla zaujímavá svojou šírkou. Z jednej strany tenká, schopná umiestniť možno WC a na druhej strane široká dosť na to, aby si tam reštaurácia urobila vonkajšie posedenie.​

Rajecké Teplice (A)

Po tretí krát sme sa zastavili v Čičmanoch. Chcela som vidieť legendárny slovenský vzor. Mohla som si ho nájsť aj na fotkách na internete, ale pozrieť si dedinu samotnú je lepšie ako prejsť si iba fotky vzoru, keďže okrem vzoru si domy uchovávajú vzhľad tradičného spôsobu života, aký mi už nepoznáme. Aj záhrady splývali s domami a dedinou. Nie všetky domy si uchovávali obrazce, niekde sa farba už skoro zmyla, no stred dediny a hlavne domy, na ktorých som našla cedule ako expozícia alebo chránené si svoj výzor držia. Neďaleko som našla aj menšiu krčmu práve pre nás ako turistov. Toto bolo konkrétne miesto, kde sa pravdepodobne fotia všetci, čo do dediny prídu. A práve kvôli tomuto turistickému označeniu som rada, že sme si našli inú krčmu, nie ďaleko od centra, no nie menej pokreslenú.​

 

Okrem klasických, dnes až nudných stanov okolo nás sa v okolí dalo nájsť aj pár výnimok. Ako stan, ktorý sa používal ešte v minulom storočí s napichanými konármi pred ním, ku ktorému ale nikto neprišiel za celý deň aj noc a asi dva vany, ktoré sa zacampili pri altánku. S takým vanom by som niekedy chcela jazdiť po Slovensku. Ešte mal aj rebrík na strechu a na streche malé zábradlie.​

Nitrianske Rudno 1 (Alexandra)

Posledným prekvapením v tento deň bol pre nás karaoke večer. Nasťahovali sme sa totiž do nebezpečnej blízkosti krčmy, ktorá každí večer robila karaoke. Niekomu z toho krvácali uši a ja som sa na tom celkom pobavila. Nebolo to otravné, takže som si mohla užívať tie falošné tóny ľudí, ktorí si v podnapitom stave mysleli, že vedia spievať. Bolo to skôr vtipné, hlavne pre niekoho, kto to počúval iba jeden večer. A poznali aj pravý čas, kedy to majú vypnúť, aby sa okolité stany nesťažovali. Múdry ťah.

A nesmiem zabudnúť na maličkosť. Choďte do spŕch pred desiatou hodinou, lebo sa tam zhasne a budete sa musieť sprchovať po tme. V budove je len jediný vypínač svetla a ten je načasovaný. Rovnako obmedzená je aj elektrika v campe. Na elektrinu sa dá napojiť iba nad cestou, čo je tenký pás trávy. Inak budete musieť chodiť nabíjať mobily každé ráno do kuchynky ako my.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?